Blog

Kontumačný rozsudok (rozsudok pre zmeškanie) alebo ako neprehrať spor pre zmeškané pojednávanie

Vedeli ste, že ak sa ako strana sporu nedostavíte na pojednávanie bez toho, aby ste včas a vážnymi dôvodmi ospravedlnili svoju neúčasť, riskujete tým prehru v sporovom konaní?

Na úvod si vysvetlíme čo sporové konanie vlastne je a kto v ňom vystupuje:

Sporové konanie možno charakterizovať ako určitý konflikt právnych záujmov súkromnoprávnej povahy medzi dvoma stranami. V rámci sporového súdneho konania sú týmito stranami Žalobca – ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu)Žalovaný – ten proti komu bola žaloba na súde podaná a v konaní sa bráni.

Civilný sporový poriadok upravuje rozsudok pre zmeškanie (nazývaný aj kontumačný rozsudok) ako osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom pasivity procesných strán (t. j. žalobcu alebo žalovaného) v sporovom konaní. Pod pasivitou je potrebné chápať neplnenie si základných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaného znamená nepodanie vyjadrenia k žalobe, či tak v prípade žalobcu ako aj žalovaného nedostavenie sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia svojej neúčasti vážnymi okolnosťami. Na to, aby súd mohol takýmto rozsudkom rozhodnúť v neprospech jednej zo sporových strán však musia byť splnené podmienky, o ktorých si povieme v nasledujúcej časti.

Vydanie rozsudku pre zmeškanie pripadá do úvahy iba pri žalobách, ktorými sa žalobca domáha, aby súd určil žalovanému splnenie nejakej povinnosti, t.j. niečo dať, vykonať, strpieť, zdržať sa konania či zaplatiť peňažnú sumu. Naopak, súd kontumačným rozsudkom nemôže rozhodnúť spor v neprospech slabšej strany (napr. zamestnanca v individuálnom pracovnoprávnom spore, diskriminovaného v antidiskriminačnom spore či spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore).

Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného v prípade, ak:

  • súd uznesením uložil žalovanému v určenej lehote, aby sa písomne vyjadril k žalobe a žalovaný si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil a zároveň,
  • v uznesení žalovaného poučil o následkoch nesplnenia povinnosti vyjadriť sa k žalobe, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a súčasne,
  • uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk.

Súd rozhodne spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj na pojednávaní na návrh žalobcu v prípade, ak:

  • sa žalovaný nedostavil na pojednávanie hoci bol naň riadne a včas predvolaný a zároveň bol v predvolaní poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
  • žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami.

Rozsudkom pre zmeškanie však súd rozhodne spor aj v neprospech žalobcu a to v prípade, ak:

  • sa žalobca nedostavil na pojednávanie hoci bol naň riadne a včas predvolaný a zároveň bol v predvolaní poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
  • žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami a súčasne
  • žalovaný navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalobcu.

Musí alebo môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sú na to splnené všetky podmienky?

Súdna prax pri výklade možnosti alebo povinnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie za splnenia vyššie uvedených podmienok nie je úplne jednotná: Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z ustanovenia § 278 Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní na návrh strany sporu za predpokladu splnenia procesných podmienok na jeho vydanie.[1] Ústavný súd Slovenskej republiky však v obdobnom prípade vyslovil názor, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj za splnenia všetkých procesných podmienok „nie je žiadúce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“[2]

Čo robiť, ak už súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie?

Vzhľadom na to, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje sankciu za neaktivitu strany sporu v sporovom konaní, sú aj možnosti pre zvrátenie takéhoto rozhodnutia značne obmedzené.

Prvou z nich je možnosť podať súdu, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrh na jeho zrušenie a nariadenie nového pojednávania. Takýto návrh môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozsudkom rozhodnuté do 15 dní odkedy sa o rozsudku dozvedela, ak existuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania či lehoty na vyjadrenie k žalobe. Zo súdnej praxe vyplýva, že „ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.“[3] Spolu s Návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie by teda dotknutá strana mala predložiť súdu aj doklad preukazujúci existenciu ospravedlniteľného dôvodu. Následne súd po posúdení návrhu a existencie ospravedlniteľného dôvodu môže rozhodnúť dvojakým spôsobom, a to:

  • návrhu strany vyhovie, rozsudok pre zmeškanie zruší a v konaní bude pokračovať akoby k jeho vydaniu nedošlo, alebo
  • návrh uznesením zamietne.

Voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie však možno podať aj odvolanie, o ktorom rozhodne nadriadený súd.

Druhou možnosťou strany, v neprospech ktorej sa rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, je teda podanie odvolania v lehote 15 dní od dňa doručenia kontumačného rozsudku. Odvolanie však možno podať len v prípade, ak sa strana domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. O odvolaní rozhodne nadriadený súd.

Dúfame, že bol pre vás dnešný článok na túto tému zaujímavý a užitočný. V prípade potreby právnych služieb aj v súvislosti s so zastupovaním v sporovom konaní nás neváhajte kontaktovať na pravnesluzby@4justice.sk.



[1] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2020 sp. zn. 4Obdo/34/2020

[2] Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.06.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22

[3] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2020 sp. zn. 4Obdo/34/2020


V prípade, že máte záujem o naše právne služby, napíšte nám:

* - povinné položky


1 2 3 4 5 >