Blog

Vecné bremená

V dnešnom blogu si priblížime problematiku vecných bremien. Povieme si, čo sú to vecné bremená, ako vznikajú, zanikajú a načo slúžia.

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Obmedzenie môže spočívať v tom, že vlastník nehnuteľnosti je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Môže však ísť iba o činnosť opakujúcu sa alebo nepretržitú. Z uvedeného zároveň vyplýva, že môže ísť vždy iba o nehnuteľnú vec, ktorá môže byť zaťažená vecným bremenom, a teda stavba, pozemok, byt.

Vždy tu máme nejakého povinného a oprávneného. Povinný je vždy vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom. Oprávnený je naopak osoba, ktorej prislúcha právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Vecné bremeno môže vzniknúť len na základe určitých právnych skutočností, a to:

  • zmluvou,
  • závetom,
  • dohodou dedičov,
  • rozhodnutím súdu (napr. vyporiadanie spoluvlastníctva, zabezpečenie prístupu vlastníka k stavbe),
  • zo zákona,
  • vydržaním (10 rokov).

Zmluvou môže vecné bremeno zriadiť iba vlastník nehnuteľnosti.

Rozhodnutím súdu sa vecné bremeno zriaďuje napríklad v takom prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom susedného pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vtedy môže vlastník stavby podať návrh na zriadenie vecného bremena v jeho prospech. A teda právo zodpovedajúce vecnému bremenu by spočívalo v práve prechodu cez susedný pozemok. Takéto vecné bremeno je viazané na danú vec (pozemok), a teda každý vlastník stavby bude mať právo prechodu cez daný pozemok a každý vlastník pozemku bude povinný strpieť tento prechod cez svoj pozemok.

Príklad: Pán X je vlastník pozemku na ktorom je zriadené vecné bremeno v prospech pána Y, ktorý je vlastníkom stavby. O dva roky pán Z kúpi pozemok od pána X.

Otázka: Je nový vlastník pozemku, pán Z, povinný strpieť prechod pána Y cez svoj pozemok?

Odpoveď: Áno je, pretože vecné bremeno je viazané na vec, v našom prípade pozemok a nie na osobu, teda zmena osoby nemá na danú vec vplyv.

Samozrejme vo vyššie uvedenom príklade pracujeme s tým, že vecné bremeno bolo zriadené na základe rozhodnutia súdu. V prípade, ak by bolo vecné bremeno zriadené zmluvou, je možné ho zriadiť aj iba v prospech osoby.

Poznáme teda aj vecné bremeno na nehnuteľnosti, ktoré má osobný charakter. Napríklad aj vecné bremeno práva dožitia. Kedy na strane oprávneného je jedna konkrétna osoba, ktorá toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže previesť na nikoho iného.

Príklad: Pani M darovala svojej dcére pani N svoj byt, za podmienky zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve dožitia pani M v danom byte. Po piatich rokoch sa pani M rozhodne, že chce ísť bývať k priateľovi pánovi P a povie dcére, že namiesto nej tam bude bývať syn pána P.

Otázka: Je pani N povinná strpieť bývanie syna pána P vo svojom byte?

Odpoveď: Nie, nie je. Nakoľko právo zodpovedajúce vecnému bremeno prislúcha výlučne pani M.

Vecné bremeno zaniká:

  • Rozhodnutím súdu,
  • zo zákona (zánik veci, smrť),
  • zmluvou,
  • inými právnymi skutočnosťami,
  • premlčaním (ak sa 10 rokov nevykonáva).

Dúfame, že sme vám v dnešnom blogu priniesli užitočné informácie ohľadom vecného bremena. V prípade potreby právnych služieb nás neváhajte kontaktovať na pravnesluzby@4justice.sk.

Zdroj:

Zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník


V prípade, že máte záujem o naše právne služby, napíšte nám:

* - povinné položky


1 2 3 4 5 >