Blog

Príspevok na rekreáciu zamestnancov

S účinnosťou od 1. januára 2019 sa do Zákonníka práce vďaka novelizácii zákona o podpore cestovného ruchu dostalo nové ustanovenie zamerané na rozvoj cestovného ruchu na území Slovenskej republiky. Prostredníctvom nového ustanovenia § 152a Zákonníka práce sa naplní hlavný cieľ, t.j. podpora cestovného ruchu na území Slovenskej republiky, a to vďaka povinnému príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnancov.

Povinné / dobrovoľné poskytovanie príspevku na rekreáciu zamestnancov:

Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu zamestnancov má zamestnávateľ len za splnenia nasledovných podmienok:

  • zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov
  • pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a
  • tento zamestnanec o poskytnutie príspevku požiada.

Zamestnávateľ však môže poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu aj vtedy, ak má menej ako 49 zamestnancov. V takomto prípade teda zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu, ale môže tak urobiť za predpokladu, že:

  • pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov
  • tento zamestnanec o poskytnutie tohto príspevku musí aj v tomto prípade požiadať.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytuje zamestnávateľ v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 Eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

V praxi by malo poskytovanie príspevku zamestnancovi vyzerať tak, že zamestnávateľ absolvuje rekreačný pobyt, pobyt si uhradí z vlastných finančných prostriedkov a odloží si z pobytu účtovné doklady. Odložené účtovné doklady následne predloží svojmu zamestnávateľovi a ten mu z nich  následne preplatí 55%, najviac však 275 Eur (samozrejme za predpokladu, že sa jednalo o oprávnené výdavky). Takýmito oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,

b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky uvedené vyššie pod písmenami a) až d), ktoré zamestnanec vynaložil na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnostiktorá sa so zamestnancom zúčastňuje na rekreácii. Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka.

Zamestnanec je v tomto prípade povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Zamestnávateľ však môže  rozhodnúť (toto rozhodnutie je tak ponechané plne na vôli zamestnávateľa), že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. V takomto prípade teda neprepláca zamestnávateľ zamestnancovi oprávnené výdavky na rekreáciu vo výške 55%.

Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu (tieto subjekty na trhu ešte iba vzniknú, resp. už existujúce subjekty – napríklad predajcovia stravných poukážok – začnú ponúkať aj túto ďalšiu službu) je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať.

Na záver je dôležité povedať, že výdavky alebo náklady na rekreáciu budú v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa Zákonníka práce daňovým výdavkom aj pre fyzické osoby s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podmienkou bude aj v tomto prípade, aby táto samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov. Ako sme už uviedli aj v prechádzajúcej časti, podmienkou pre zahrnutie týchto výdavkov na rekreáciu do daňových výdavkov k príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je to, že tomuto daňovníkovi nesmie byť poskytnutý príspevok na rekreáciu v pozícii zamestnanca (v súvislosti s výkonom závislej činnosti).


Napíšte nám

* - povinné položky