Blog
Aké sú právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky?
Hoci sú pojmy ako “ústavný súd” a “ústavný sudca” v posledných mesiacoch často skloňované, len málokto skutočne pozná ich význam. Aké sú právomoci ústavného súdu a aký je zmysel tejto inštitúcie v slovenskom práve?
Ochrana ústavnosti
Zmysel Ústavného súdu Slovenskej republiky sa nedá pochopiť bez znalosti základného pojmu, a teda ústavy. Ústava tvorí základný zákon štátu a je všetkým ostatným zákonom nadradená. Znamená to, že žiadne ďalšie zákony jej nesmú odporovať. Ak teda ústava vraví, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, v ktorom sú ľudia slobodní a navzájom rovní v dôstojnosti aj v právach, akékoľvek zákony, ktoré by sa tieto princípy snažili narušiť by boli protiústavné, a tým pádom právne napadnuteľné a následne označiteľné za neplatné. Práve interpretácia ústavy v jej sporných bodoch a rozhodnutia ohľadom jej stretov s novoprijímanými zákonmi patrí k úlohám ústavných sudcov. Ústavný súd okrem súladu zákonov, nariadení, všeobecne záväzných predpisov atď. s ústavnými zákonmi rozhoduje aj o súlade vyššie menovaného s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada, a ktoré boli ratifikované zákonným spôsobom. Keďže ako v ústave tak v medzinárodných zmluvách sú uvedené aj základné ľudské a občianske práva a slobody, ústavný súd je tak najvyššou nezávislou inštanciou Slovenskej republiky, ktorá občanov chráni pred ich stratou. Ústavný súd rozhoduje aj o volebných sťažnostiach, sťažnostiach právnických a fyzických osôb a orgánov samosprávy. Celkovo rozhoduje vo viac ako 20 typoch konaní.
Kto je oprávnený podať ústavnú sťažnosť?
Podať ústavnú sťažnosť môže fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo slobody zásahom orgánu verejnej moci, pri čom o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Sťažovateľ musí byť pred súdom zastupovaný advokátom. Podnet na nesúlad novoprijatého zákona s ústavou však ako fyzická osoba podať nemôžete. To je právomocou prezidenta, vlády, generálneho prokurátora, poslancov Národnej rady (minimálne v jej pätine) a v určitých prípadoch aj súdu, predsedu súdnej rady a verejného ochrancu práv.